Cvikla

Červený pigment /betakyanín/ nachádzajúci sa v moči alebo stolici  po zjedení cvikle sa objavuje iba u 10 – 14 % populácie a najčastejšie u osôb s nedostatkom železa alebo problémami jeho absorpcie v črevách.

Cvikla obsahuje:

         o    Uhľohydráty: ako sacharóza a fruktóza, ktoré môžu dosiahnuť až 10% hmotnosti samotnej cvikly.

         o    Draslík, horčík a vápnik: vďaka ich vysokému obsahu sa cvikla zaraďuje medzi potravu, ktorá pôsobí zásadito. Pri metabolizme v tele zvyšuje pH krvi, ochraňuje tým proti prekysleniu, ktoré sa prirodzene v tele vytvára a zhoršuje konzumáciu potravy živočíšneho pôvodu. Zásaditosť cvikle má blahodarný vplyv pri dne a zvýšenej hladine kyseliny močovej v krvi.

        o    Kremík: nevyhnutný pre pevnosť väzív a pružnosť ciev.

        o    Meď, zinok, jód: podporujú pevnosť nechtov a vlasov.

        o    Vitamín E: podporuje regeneráciu organizmu a spomaľuje starnutie.

        o    Vlákninu: ktorá podporuje pravidelné vyprázdňovanie a eliminuje vstrebávanie cholesterolu v črevách, čím následne znižuje celkovú hladinu cholesterolu v krvi.

        o    Železo a vitamín C: sa nachádzajú v cvikle v menšom množstve, čo nevysvetľuje protianemické účinky cvikly. „Hematopoézu (tvorbu krviniek v kostnej dreni) pravdepodobne podporuje nejaká nám zatiaľ ešte neznáma zložka.“ ¹ Ale na druhej strane, cvikla obsahuje VŠETKY POTREBNÉ ŽIVINY  na tvorbu krvi ( ako vitamíny B₁, B₂, B₆, B₁₂, C a železo, meď, foláty, kyselinu listovú)

Najväčší protianemický účinok vzbudí 50 až 100ml surovej a čerstvej šťavy z cvikly dvakrát denne pred jedlom.

Cvikla ešte pomáha pri:

•         Znižovaní rizika rakoviny
•       Posilňovaní  imunitného systému

¹ Zdroj: Pamplona-Roger, George. Zdravie a sila v potrave. Vrútky: ADVENT-ORION, 2003. 127 s. ISBN 80-88719-19-4